Andalúzia - život kráčajúci v tónoch vášnivého flamenca

20.Apr 2017 | 00:01
Autor: Andrej Skok
Kategória: Zápisky z ciest
Značky: španielsko andalúzia malaga

Keď sa povie Španielsko, asi logicky si ako prvé predstavíme slnko, teplo, býčie zápasy v majestátnych koloseách či otvorených a mimo siesty živých ľudí, ktorí svoj život kráčajú v tónoch vášnivého flamenca. No a ak chceme zažiť všetky tieto symboly naraz, je čas navštíviť srdce Španielska, Andalúziu, krajinu bielych domčekov, zasnežených hôr, nekonečných olivových pláni či úzkych arabských uličiek plných kaviarní a barov zo všade prítomným zvukom gitary.


Señoras y señores, začneme tam, kde sa vďaka priamym linkám Ryanairu dostaneme za pár eur a odkiaľ sa možno spustiť na okruh po tejto magickej časti Španielska. V domove Picasa, mieste ponúkajúcom z každého rožku trošku pre všetky tipy cestovateľov, v Málage. Dlhé piesočnaté pláže, malebné námestia, nekonečná promenáda a nad mestom obrovské hradby pripomínajúce historickú dôležitosť tohto prístavného mesta. Pre mňa to najzaujímavejšie na tomto meste je rozhodne kompatibilita. Akési dokonalé prepojenie histórie zo súčasným životom. Bežecké dráhy, verejné športoviská a na každom kroku výjavy moderného umenia akoby vôbec nerušia atmosféru starého mesta, v ktorom mám vždy pocit, že každá budova je dôležitejšia ako si viem predstaviť. Ide o mesto, na ktorom by sa akoby vôbec nepodpísala dlhotrvajúca ekonomická kríza, ktorá Španielsko trápi už viac ako 8 rokov.


Asi nikde inde som tak nepocítil dôležitosť poobednej siesty ako práve tu. Vo večerných hodinách sa to tu totiž mení na miesto skôr pripomínajúce hemžiaci sa Time Square. Nie je nezvyčajné, že o tretej hodine ráno sa neviete predrať cez davy mladých ľudí, ktorí sa ešte len mobilizujú na nejakú z milióna miestnych fiest.

Predtým, ako prejdeme do ďalšieho mesta si urobíme zástavku v prírode. Tú si tu môžete robiť prakticky stále. Od 3000 metrov vysokých hôr cez malebné údolia až po útesy nad Gibraltarským prielivom či na nedotknutých piesočných plážach s výhľadom na blízke Maroko. Nájdeme tu množstvo národných parkov a chránených rezervácií. Miestna horúca klíma veľmi ovplyvnila celú faunu aj flóru. Ak sa vyberiete napríklad na prechádzku po Sierra de las Nieves, nebude ničím nezvyčajným, že po ceste stretnete suchozemské korytnačky či voľne žijúce kone. Letné teploty sa pohybujú takmer nepretržite nad 40°C a preto sa možno nebudete čudovať, keď Vám miestny obyvatelia povedia, že za osviežením chodia radšej do riek ako do vyhriatého mora.


Ak sa vyberieme z Málagy smerom na západ, naším cieľom by sa určite mal stať Cádiz. Ten je takmer na hraniciach z Portugalskom a teda nie blízko. Po ceste sa však môžete zastaviť na veľa zaujímavých miestach ako napríklad Baelo Claudia, pozostatky antického mesta, ležiace priamo na pláži, o ktorej mnohý tvrdia, že je najkrajšia v celej krajine. Za zmienku tiež stojí slávna Tarifa. Malé mesto, ktoré je tiež najjužnejším bodom kontinentálnej Európy. Mesto je celé obohnané veľkými hradbami, ktoré skrývajú malé uličky plné taverien a bielych domčekov s arabskými balkónmi. Ak sa rozhodnete navštíviť toto mesto, určite si nezabudnite nejaký kabát a okuliare, je to totiž najveternejšie miesto Andalúzie.


Cádiz. Najstaršie mesto Západnej Európy, postavené Feníčanmi asi 80 rokov po Trójskej vojne. Momentálne významné prístavné mesto je postavené na ľuďmi vytvorenom polostrove. Život tu je asi viac spätý s morom ako kdekoľvek inde v Španielsku. Morské špeciality vyvoniavajú na každom kroku a v dobrom podniku sa tu najete veľmi lacno. Napriek svojej kráse a jedinečnosti toto mesto nie je práve najvyhľadávanejším miestom. Možno preto, že je tak trochu od ruky. No práve preto skrýva veľa vecí, ktoré čakajú na objavenie. Navyše je tu všetko akosi lacnejšie. Atmosféru mesta vytvára najmä jeho špecifická architektúra. Je takmer dokonalo biele až na obrovskú zlatú kupolu hlavnej katedrály. A keď nie pre zlatú katedrálu tak minimálne pre miestne chutné chobotnice sem určite skočte.


Z Cádizu to už nie je ďaleko do Seville. Hlavného mesta Andalúzie. Býčie zápasy či Flamenco pochádzajú práve odtiaľto a katedrála postavená na bývalej mešite, týčiaca sa v samom srdci nekonečne veľkého centra mesta akoby ukazuje na históriu celej Andalúzie. Veľké parky plné škriekajúcich papagájov, arabské záhrady, bary na lodiach kotviacich na rieke Gualdalaquivir ktorá preteká priamo cez historické jadro a napokom študentská atmosféra, vytvorená vďaka veľkému množstvu univerzít. Manuel Alfonso, starší pán ktorého som tu spoznal sám hovorí, že nie Sevilla je Španielsko ale Španielsko je Sevilla. Dalo by sa o nej veľa písať ale ako sa hovorí, lepšie raz vidieť ako sto-krát počuť. No a možno viac Vám povedia fotografie.


Asi však ešte známejším mestom pri návštevách Andalúzie je mesto Granada. Keďže však leží na opačnej strane, po ceste sa zastavujeme u kamarátky v Ronde. Ide o malé no veľmi malebné mestečko na dvoch skalách spojených niekoľkými starými kamennými mostmi z ktorých výhľad je naozaj nezabudnuteľný. Navyše sú tu dodnes arabské kúpele a všetko tu funguje tak ako by sme od Španielska čakali. Ku každému drinku dostanete tapas a siesta je naozaj siestou kedy sa všetko, ale naozaj všetko zatvára. Každý sa tu s každým pozná a tak tu panuje veľmi priateľská atmosféra. Pri návšteve treba určite ochutnať miestne kozie a ovčie syry či jamón, na ktorí sú miestni veľmi hrdí.

To najlepšie nakoniec ? Ťažko povedať pretože podľa skúsenosti si v Španielsku každého chytí za srdce iné miesto. Mňa si svojim spôsobom chytili všetky no Granada má predsa len niečo, čo ma okúzli trochu viac ako všetko ostatné. Panuje tu akýsi kľud a to napriek tomu, že ide o veľmi živé mesto. Jedna staručká cigánka na hlavnom námestí Granady my vyveštila, že práve toto je miesto môjho života.


To z určitosťou neviem, no istotne sa sem budem dlho vracať. A nie, nie kvôli legendárnej Alhalambre, ani kvôli Sierra Nevade pod ktorou stojí, ani kvôli uvoľnenosti miestneho života. Ale kvôli všetkému čo spomínam aj nespomínam. Pretože atmosféru je lepšie zažiť ako o nej písať a čítať. A atmosféru tu určite nájdete, nie len v Granade ale v celej Andalúzií. Tak teda ¡vamos!


Autor a foto: Andrej Skok